MAC Budapešť- HC´05 Banská Bystrica 3:4

Keďže do Budapešti sa zatiaľ neorganizoval žiadny oficiálny výjazd, rozhodujeme sa navštíviť túto zaujímavú destináciu na vlastnú päsť. Vyrážame teda vo štvorici a cestou autom ešte zverejňujeme na FB stránke, že sektor hostí bude pre nás pripravený a teda všetci Bystričania sa doň môžu premiestniť. Je nám jasné, že je už trochu neskoro, ale ideme do toho či budeme dvaja, štyria, alebo desiati. Veď hokej je len zámienka 🙂

Po ubytovaní sa v Pešti sa ešte rýchlo povenujeme sústredeniu sa na zápas a v rýchlom slede vyrážame na štadión. Tam prichádzame štýlovo so skandovaním pokriku „My sme vždy tam…“ dúfajúc, že ešte nejaký ten Bystričan sa vyskytne a hneď ako trafíme k tomu správnemu vchodu, stretávame skupinku červeno-bielych, ktorá dúfa v to isté.

Na tribúne sa tak stretávame v počte 8 kusov, ktorí aktívne fandíme. Prvé skandovanie venujeme Mišovi Hudecovi, ktorí akurát prichádza na striedačku pod nami. Postupne v priebehu prvej tretiny sa k nám pridávajú ďalšie skupinky Bystričanov a tak dosahujeme počet cca 20 ľudí, no aktívni sme po väčšine stále tá istá osmička.

Support prebieha od začiatku až do konca. Na začiatku nás poteší náš otvárací gól, na ktorý ale Maďari odpovedajú hneď trikrát. My sa tým ale nenecháme znechutiť a ideme si svoje bez ohľadu na výsledok, v čom nám však výrazne pomáha aj v.i.p. bufet, ktorý nás zásobuje zlatistým mokom. Zrejme tým, že fandíme aj za nepriaznivého stavu si získavame sympatie Maďarov na tribúne a tí nám posielajú ďalšie pivá. Za tieto dary im Pán Boh zaplať, no ako sa neskôr ukazuje, víťazstvo si tým nevymodlia. Po druhej tretine sa pri nás ešte pristavujú istí slovensky hovoriaci starci, ktorí sa nám sťažujú, že sa v lige tipuje a im tak ujde tiket. Nuž, čo dodať…nám dohovárajú zbytočne 🙂

Zápas nakoniec doťahujeme do víťazného konca, dávame ešte spoločnú fotku všetkých výjazdujúcich a pomaly sa vytrácame zo štadióna. Tam nás zastavuje maďarský fotograf a pozýva nás do ich miestnej krčmičky. Trochu váhame či idú dať na hubu oni nám, alebo my im, ale nakoniec sa ukazuje, že si chcú s nami len vypiť. Miestami máme pocit, že nielen vypiť ale nás poriadne ožrať, lebo s frekvenciou každých 5 minút nám okolo hláv lieta tácka s poldecákmi. Pomedzi to ešte skandujeme bystrické pokriky a Maďari kontrujú svojimi. Ak si dobre pamätám, aj tento zápas vyhrávame a kým ešte vládzeme chodiť berieme so sebou našich 6 bodov a presúvame sa odpadnúť na hotel.

Pridaj komentár

Proudly powered by WordPress | Theme: Baskerville 2 by Anders Noren.

Up ↑