Stretnutie fanúšikov s Karolom Slobodom a Vladom Mihálikom

1.3.2019 Bistro Ohnivko

Nakoľko naši chlapci mali na začiatku roka nabitý program, od poslednej besedy uplynulo dva a pol mesiaca. O to viac sme však sa tešili na ďalšiu.

Tentokrát pozvanie prijal Karol Sloboda a Vlado Mihálik. V Ohnivku sa zišla obvyklá zostava asi 30-tich fanúšikov, ku ktorej pribudlo pár nových zvedavcov.

Beseda išla podľa už klasického scenára. Hráčov sme oficiálne privítali – samozrejme Leo si neodpustil klasický žartík, keď chlapcov predstavil ako Nemčíka a Šoltésa, čo Vlada s Karolom náramne pobavilo.  Potom sme chalanov už klasicky vyzvali, aby krátko zrekapitulovali svoju doterajšiu kariéru.

Prvý si zobral slovo Karol Sloboda. K hokeju mal od malička blízko, nakoľko jeho otec je tréner a hokeju sa venoval aj jeho brat. Keďže je rodák z Bratislavy, jeho hokejové začiatky sa logicky viažu k Slovanu Bratislava. Slovanistický dres obliekal aj ako dorastenec a junior. Paradoxne však prvé seniorské extraigové zápasy odohral v Dukle Trenčín, za zmienku určite stojí, že to bolo ešte v dorasteneckom veku. Po tejto sezóne odbehol na dva roky za veľkú mláku, do Ottawy, hrajúcej OHL. Po návrate do Európy sa na rok upísal Sparte Praha a v ďalšej sezóne obliekal belasý dres svojho materského klubu. V slovenskej extralige si zahral aj za Skalicu. Do Prahy sa na tri sezóny vrátil v roku 2007, tentokrát však do konkurenčnej Slávie, s ktorou sa mu podarilo  vyhrať český titul. V českej lige si zahral aj za Karlove Vary a Vítkovice. Práve z Vítkovíc zamieril v roku 2014 na východ, vyskúšať si KHL. Po roku strávenom v drese Lada Togliatti sa do Vítkovíc opäť vrátil a strávil tam ďalšie tri roky, až kým po ňom v tejto sezóne nesiahla Bystrica.

Po Karolovi prišiel na rad Vlado a svoje rozprávanie začal slovami: „ja tiež hrám hokej“  🙂

Vlado začal s hokejom v Sabinove, v 4.ročníku odišiel do Prešova a tam prešiel všetkými triedami až do A-mužstva. Tak ako Karol, aj jeho zlákal americký kontinent. Sezónu 2005-2006 strávil v klube Red Deer Rebels a WHL si zahral aj ďalšiu sezónu, tentokrát za klub Princ George Cougars. V roku 2007 podpísal trojročný kontrakt s Tampou Bay Lightning. Nasledujúce roky nastupoval za farmárske mužstvo Norfolk Admirals, NHL si vyskúšal v 15-tich zápasoch. Z Ameriky sa vrátil na Slovensko a zahral si za Lev Poprad, odkiaľ putoval do švédskeho Timra IK. Po vstupe Slovana do KHL  sa upísal belasým a v Bratislave odohral 4 sezóny, až kým v roku 2016 neprišiel do Bystrice, kde pôsobí dodnes.

Samozrejme nás zaujímalo, aké majú chalani skúsenosti s hokejom v krajinách, v ktorých pôsobili. Podľa očakávania Vlado považuje NHL za iný svet. Starostlivosť a úroveň je niekde úplne inde, mužstvá majú obrovské kabíny, k dispozícii 6 fyzioterapeutov, kuchára… AHL je samozrejme trošku skromnejšia, ale tiež má veľmi vysokú úroveň. Na rozdiel od NHL kluby v AHL na presun nevyužívajú lietadlo, ale autobus. Keď už sme pri NHL, nedá mi nespomenúť  Vladovu spomienku po zápase Tampy v Prahe v roku 2008. Celý tím si išiel sadnúť do mesta na večeru a patrične to roztočil. Účet sa vyšplhal na zhruba 300 tisíc českých korún a keď prišlo k plateniu, hráči nahádzali do šiltovky kreditky a ťahalo sa, ktorý z nich zacvaká celý účet. Vlado sa priznal, že po celý čas tŕpol, aby nevytiahli jeho 🙂

Hoci Karol bol tiež blízko NHL, nakoniec si túto súťaž nezahral, nakoľko mu nevyhovoval kontrakt. Keďže veľkú časť kariéry strávil v susednom Česku, porovnával hlavne pomery v tejto krajine. Čo sa týka tréningov, tie sú podobné ako na Slovensku, ekonomika, zázemie či štadióny sú však jednoznačne na vyššej úrovni. Keďže pôsobil v oboch pražských kluboch, zaujímalo nás, či mu dali fanúškovia pocítiť, keď prestúpil ku konkurencii. Karol nám povedal, že nič také ho nepostretlo.

Ako je v juniorských zámorských súťažiach zaužívané, obaja bývali „v rodinách“. Karol mal začiatky jednoduchšie v tom, že vedel po anglicky. Vlado sa nám priznal, že prvé mesiace bol stratený, nakoľko napriek tomu, že v škole mal 9 rokov angličtinu, nevedel ani ceknúť a až do Vianoc ani poriadne nevedel, kde je a čo od neho chcú J Domov sa prvýkrát ozval až po mesiaci.

Obaja hráči majú skúsenosti aj s KHL. Karol sa priznal, že chcel ostať dlhšie, ale bolo tam viac faktorov. Nesadla mu lajna a okrem toho mal zmluvu vo Vítkoviciach. Vlado sa v KHL ohrial dlhšie – jednu sezónu hral v Leve Poprad, ktorý, ako iste viete, skončil neslávne. V rovnakej súťaži pokračoval už v drese Slovanu Bratislava. Ako povedal, v prvej sezóne problémy neboli, no odvtedy to tam ide stále viac a viac dole vodou.

Zaujímalo nás, ako prišli chlapci k svojím číslam na dresoch. Vlado začínal s číslami 27 a 44, v americkom kempe mu však pridelili voľnú 56-ku a odvtedy používa toto číslo. Karol hrával s číslami 27 alebo 22, v Bystrici sú však tieto čísla obsadené a tak si vybral 9 – pretože 9-teho sa zoznámil s manželkou.

Chalanov sme sa pýtali aj na to, ako vnímajú aktuálne spory Prohokeja a SZĽH o tom, kto bude riadiť našu najvyššiu súťaž. Obaja to považujú za žabomyšie vojny. Vyjadrili sa aj ku kvótam. Vlado sa obáva, že ak sa prijme limit na legionárov, atraktivita ligy pôjde dole. Povinnosť zapojiť juniorov tiež nevidí ako úplne najšťastnejšie riešenie a myslí si, že mladí chlapci nezvládnu seniorské zápasy hlavne fyzicky. Pokiaľ je mladý hráč šikovný, presadí sa v A-čku aj sám. Karol pri tejto téme opäť zabrúsil do českej súťaže. Jednoznačné pozitívum vidí v tom, že v Čechách má každý klub zmluvu s prvoligovým a mladí hráči si môžu seniorský hokej vyskúšať tam. Ako riešenie by teda u nás navrhol posilniť 1.ligu.

Obaja hráči si pochvaľujú bystrický klub, ktorého zázemiu konkurujú možno len Košice. Pokiaľ bude možnosť, veľmi radi by tu ostali. Tento záujem sme kvitovali najmä u Vlada, keďže odkedy je tu, Bystrica vyhráva tituly J Dokonca aj istý nemenovaný Vladov kritik ho podporil slovami „aj ja som si už na teba zvykol“, čo Vlada samozrejme pobavilo.

Prišlo aj na porovnanie atmosféry na štadiónoch v jednotlivých ligách. Vlado sa pousmial, podľa neho v Amerike sa chodia diváci na štadióny zabaviť, no inak veľmi hokeju nerozumejú. Vo Švédsku je atmosféra výborná a stále je plný dom. Karola atmosféra v Rusku veľmi neoslnila, no zhodnotil, že sú tam rozdiely a a fanúškovia v niektorých kluboch atmosféru vytvoriť vedia.

Zastavili sme sa aj pri atmosférena slovenských štadiónoch. Tradične zle sa im hrá v Žiline. Naopak dobrá atmosféra býva v Nitre a Trenčíne, hoci Vlado podotkol, že mu vadí, keď po celom štadióne smrdí klobása 🙂

Chalani veľmi oceňujú atmosféru na našom štadióne a najmä to, že fandíme za akéhoľvek stavu. Páči sa im, že aj po obdržanom góle ich povzbudíme pokrikom „Nič sa nestalo.“ Výborná atmosféra bola podľa nich na Winter Classic. Celkovo sa im táto akcia páčila, až na „čiaročky na prstoch“, ktoré mali vďaka do nitky premoknutej výstroje. Rišo vraj ešte v utorok s úsmevom vyhlásil „vybavil som počasie“ 🙂

O najzábavnejšiu časť besedy sa postarala téma reprezentácie. Keď Karol povedal, že za národný tím štartoval na Majstrovstvách sveta v Bielorusku, Vlado sa ozval: „Hej? Veď tam som bol aj ja.“ Karol mu oponoval, že nie a určite si to mýli s inými MS. Samozrejme niektorí z nás hneď chytili do ruky mobil a googlili, aby si hráči nakoniec vypočuli, že v Bielorusku naozaj hrala aj dvojica Sloboda – Mihálik. Tento moment vyvolal obrovský výbuch smiechu. S chalanmi sme strávili viac ako dve hodiny. Tí, ktorí sa besedy zúčastnili, vedia aj to, čo vravia naši hráči na príchod maďarských klubov, ktorého protihráča považujú za  najnepríjemnejšieho, prečo podľa ich názoru nevieme zahrať na Poprad, aký je rozdiel medzi Országhom a Cemanom, ako hodnotia Oroszovo pôsobenie na trénerskej lavičke Slovanu, aké majú vzdelanie, akému športu sa venujú ich deti, či sledujú internetové diskusie, čo si myslia o rozhodcoch, aké je ich obľúbenené jedlo, ako sú na tom pred play off zdravotne a veľa ďalších zaujímavostí. Pokiaľ ste neboli, môžete ľutovať, je totiž otázne, či počas play off ešte stihneme pozvať ďalších hráčov. Každopádne však s podobnými besedami budeme pokračovať aj v budúcej sezóne.

Pridaj komentár

Proudly powered by WordPress | Theme: Baskerville 2 by Anders Noren.

Up ↑