Stretnutie fanúšikov s Danom Cemanom a Ivanom Droppom

7.11.2019 Bistro Ohnivko

Na prvú besedu v tejto sezóne sme využili reprezentačnú pauzu a začali sme ozaj „zhurta“, keď sme sa rozhodli pozvať trénerské trio Ceman – Droppa – Kostúr. Páni naše pozvanie prijali a my sme sa opäť stretli v Ohnivku v obvyklom počte 30+. Matúšovi Kostúrovi bohužiaľ plány skrížila choroba a tak nám po Ivanovi Droppovi aspoň poslal srdečné pozdravenie.

Ako obvykle sme začali rekapituláciou kariéry oboch pánov. Prvý si zobral slovo Dan Ceman. S hokejom začínal približne v piatich rokoch, no korčuľovať sa naučil už ako trojročný. V jeho rodnom meste existoval program, ktorý mal za cieľ pritiahnuť deti na korčule a tak malý Dan v doprovode svojej maminy túto možnosť využíval niekoľkokrát do týždňa. Rozhodnutie hrať hokej tak bol logický krok. Pán Ceman hral počas svojej hráčskej kariéry na pozícii pravého krídla. K vážnejšiemu hokeju pričuchol počas štúdia na univerzite vo Windsore, kde tri sezóny nastupoval za univerzitný tím Windsor Lancers. Po ukončení štúdia jeho hokejové kroky smerovali do klubu Kentucky Thoroughlbades, hrajúceho AHL (farma San Jose). V tejto  lige si zahral aj v nasledujúcej sezóne, hoci iba štyri zápasy. Zvyšok sezóny odohral v nižšej súťaži ECHL za tím Hampton Roads Admirals a hneď s ním získal svoj prvý titul. Ako sa s úsmevom priznal, myslel si vtedy, že vyhrávať ligu bude pravidelne J  Sezóna 1998/1999 bola jeho posledná zámorská. Opäť na pár zápasov nakukol do AHL (Providence Bruins), naplno však bojoval za  admirálov a stal sa nielen najlepším strelcom svojho tímu, ale aj najproduktívnejším hráčom, keď v 70-tich zápasoch nazbieral 77 bodov za 38 gólov a 39 asistencií. Po tejto sezóne zamieril do Európy, kde pôsobí dodnes.  Svoju európsku cestu začal v anglickom tíme Sheffield Steelers. V najvyššej anglickej súťaži ostal ďalšie tri sezóny, tentokrát v klube Bracknell Bees  – mimochodom, odporúčam vygúgliť si ich logo, je podarené 🙂 . V roku 2003 opustil Anglicko. Tri zápasy odohral vo francúzskom Mulhouse  a zvyšok sezóny pôsobil v dánskom Frederikshavn White Hawks . V tomto klube zotrval aj v sezóne 2004-2005 a po jej skončení zamieril opäť do Anglicka, kde si okrem štrnástich zápasov za Sheffield Steelers zahral sedemnásť stretnutí za „panterov“ z Notthinghamu. V roku 2006 sa vrátil do Dánska a za klub SønderjyskE odohral štyri sezóny, z toho posledné dve s kapitánskym „céčkom“ na hrudi. V roku 2010 sa opäť vrátil na britské ostrovy a tu sa začala nová etapa jeho hokejovej kariéry. Za škótsky tím Dundee Stars nastupoval v pozícii hrajúceho trénera a ako sa priznal „trénerovanie“ sa mu zapáčilo. V Škótsku ostal aj ďalší rok, za „hviezdy“ odohral devätnásť zápasov a ďalších 25 obliekal kapitánsky dres klubu Fife Flyers.  V roku 2012 sa opäť vrátil do Dánska a naplno sa vrhol do trénerskej profesie. Z pozície hlavného trénera v druholigovom Vojens IK sa presunul na post asistenta trénera v jemu dobre známom klube SønderjyskE a hneď ďalšiu sezónu už stál na lavičke ako hlavný tréner tohto mužstva. Svoj trénerský talent potvrdzoval už od začiatku a pod jeho vedením  získali hráči s levom v logu postupne dve zlaté a jednu bronzovú medailu. Nasledujúce dve sezóny sa však klubu nedarilo podľa predstáv a tak v roku 2018 pán Ceman dánsky klub opustil, na čo si ho následne vyhliadla Banská Bystrica, kde svoje kvality potvrdil ziskom nášho tretieho titulu.

Aj Ivan Doppa začal drať korčule ako päťročný, samozrejme v rodnom Liptovskom Mikuláši. Do profihokeja naskočil v roku 1990 za HC Košice, hrajúce v tom čase československú hokejovú ligu. V Košiciach strávil aj nasledujúcu sezónu a nakoľko bol v druhom kole z 37. miesta draftovaný klubom Chicago Blackhawks, v roku 1992 zamieril do USA. V najkvalitnejšej lige sveta si zahral 19 zápasov – 12 v sezóne 1993/1994 a 7 zápasov v nasledujúcej sezóne. V zámorí strávil 4 sezóny, v drvivej väčšine v drese klubu Indianopolis Ice, hrajúceho dnes už neexistujúcu IHL. Okrem tohto klubu si zahral aj v AHL za Carolinu Monarchs. V roku 1997 sa vrátil do Európy a pokračoval v kariére v Košiciach. O rok opäť zbalil výstroj a vybral sa vyskúšať nemeckú DEL. V tejto lige odohral 5 sezón a za ten čas obliekol dresy štyroch klubov: sezóna 1998/1999 (striebro) a 2002/2003 Nürnberg Ice Tigers, 1990/2000 Kassel Huskies, 2000/2001 Düsseldorfer EG a v sezóne 2001/2002 DEG Metro Stars. V roku 2004 sa sťahoval do Česka a zahral si za Slaviu Praha a HC Litvínov. Po sezóne u našich západných susedov sa vrátil do rodného Liptovského Mikuláša, no v tej istej sezóne po ňom siahol MsHK Žilina, kde pokračoval aj ďalšiu sezónu, okorenenú ziskom majstrovského titulu. Ako čerstvý majster sa na dva roky vrátil do Košíc,  tu sa však musel uskromniť „iba“ s bronzom a striebrom. Do Žiliny sa ešte vrátil v sezóne 2008/2009 (s malou odbočkou do druhej nemeckej ligy). O rok na to náš asistent vyskúšal francúzsku ligu v klube Villard-de-Lans, po siedmych zápasoch sa však vrátil už nadobro na Slovensko. Štyri zápasy odohral za Dolný Kubín a nasledujúce tri roky bojoval za „béčko“ Liptovského Mikuláša. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2014 v klube HKm Humenné. Zaujímavá je aj jeho reprezentačná kariéra. Pán Droppa obliekol okrem slovenského i československý národný dres. Prvýkrát si v ňom zahral vo Švédsku na Majstrovstvách Európy do 18 rokov, odkiaľ mladíci doniesli bronzovú medailu. Bronz si domov doniesol aj v ďalšom roku, tentokrát z Majstrovstiev sveta do 20 rokov. Za československú juniorku nastúpil ešte raz, tentokrát bohužiaľ bez zisku cenného kovu. Slovensko reprezentoval Ivan Droppa nielen na piatich svetových šampionátoch, ale i na Svetovom pohári v roku 1996 a Olympijských hrách v roku 1998. Trénerskú kariéru začal pán Droppa ako inak v rodnom Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2014 až 2016 pôsobil ako asistent trénera a po postupe klubu do extraligy sa stal jeho generálnym manažérom. Zároveň v tomto roku na Fakulte telesnej výchovy a športu získal tzv. trénerskú „A licenciu“ (mimochodom, jeho bakalárska práca Blokovanie striel v hre obrancov v ľadovom hokeji je naozaj zaujímavá). V roku 2018 dostal ponuku stať sa asistentom trénera nášho mužstva, túto bez váhania prijal a po boku Dana Cemana získal svoju prvú trénerskú majstrovskú trofej.

Po tejto rekapitulácii prišli na rad naše otázky a bolo ich samozrejme neúrekom. Zaujímalo nás, ktoré úspechy si páni tréneri najviac vážia. Dan Ceman spomenul už vyššie uvedený zisk titulu v ECHL, avšak najviac mu utkveli v pamäti trénerské úspechy s dánskym klubom. Nepochybne je to aj vďaka tomu, že tieto profesijné úspechy sa hladko prelínali s tými osobnými. O dva týždne po zisku prvého titulu sa oženil a nasledujúci rok spolu s druhým titulom oslavoval aj narodenie dcérky. Ako nám povedal, z týchto osláv sa vrátil premočený šampanským.

Ivan Droppa sa nám priznal, že nečakal, že sa ešte jeho meno objaví na majstrovskom pohári, no tento rok sa mu to s našimi baranmi podarilo. Samozrejme za veľký úspech považuje zisk titulu v Žiline, keď mužstvo postúpilo do play off až zo šiesteho miesta a určite nebolo horúcim favoritom na zisk najcennejšieho kovu. Neodpustili sme si rypnutie do legendárneho šatňového príhovoru vtedajšieho primátora a zaujímalo nás, či s hráčmi pán Slota aj patrične oslávil 🙂  Ďalším obrovským úspechom bol zisk striebra na Majstrovstvách sveta v Petrohrade. Na rozdiel od niektorých odborníkov či fanúšikov si pán Droppa nemyslí, že tento úspech bol náhodný. V Petrohrade sa zišla výborná partia a ako náš asistent povedal, nie je to žiadne klišé, že úspech prináša dobrý kolektív, bez ktorého sa veľké veci dosiahnuť nedajú.

Nakoľko sa nestáva často mať na besede hráča so skúsenosťami z NHL, opýtali sme sa, „aké to bolo“ a dostali sme stručnú odpoveď: „rýchle“ 🙂 Ivan s úsmevom poznamenal, že v Chicagu vydláždil cestu Marianovi Hossovi 🙂

Naši hostia pochodili veľa krajín a tak nás zaujímalo, aké majú skúsenosti s hokejom za hranicami a či by prípadne mohli porovnať našu ligu s inými. Obaja sa zhodli, že banskobystrický klub je na vysokej úrovni a v rámci Slovenska patrí medzi špičku. Pán Droppa priznal, že rozdiely vie zatiaľ porovnať len ako hráč, ale vonkoncom si nemyslí, že naša liga je iba „srandaliga“ a je presvedčený, že úrovňou ide stále hore. Samozrejme so zámorím je ťažké sa porovnávať. Spomenul napríklad, ako v Amerike dostali raz hráči výplatu o deň neskôr a už bol z toho slušný prúser.

Pán Ceman porovnával našu ligu a klub najmä z pozície trénera. Je veľmi spokojný, že tu má full servis, k dispozícii má asistenta, videotrénera, trénera brankárov a kým Braňo Bendik neodišiel na štúdium do Fínska, aj power skating trénera. Mimochodom, Benďo s trénermi spolupracuje stále, keď s ním potrebujú niečo prekonzultovať, riešia to pomocou videí. Pán Ceman v Dánsku taký široký tím nemal. Darmo sme sa však potešili, že sme lepší ako dánske kluby – náš tréner to následne vysvetlil: v Dánsku sú kluby veľmi profesionálne a menší okruh spolupracovníkov mal preto, lebo v tejto krajine je mzda oveľa vyššia a máloktorý klub si dovolí platiť toľko ľudí.

Pán Droppa má na striedačke na starosti striedanie obrancov a pán Ceman zase útočníkov. O brankárov sa samozrejme stará Matúš Kostúr, konečné rozhodnutie, ktorý brankár nastúpi v zápase, je však na hlavnom trénerovi. Nakoľko máme zahraničného trénera a nie všetci chalani sú rovnako jazykovo zdatní, na tréningu to funguje tak, že Dan Ceman rozdá pokyny a Ivan Droppa ich presne preloží do slovenčiny. Je dôležité, že veľa hráčov vie po anglicky dobre a ako s úsmevom poznamenal pán Droppa, chalani rozumejú viac, ako sú ochotní priznať 🙂

Pri našej obľúbenej téme – rozhodcoch – sme sa pristavili iba krátko. Tréneri vnímajú nedostatok kvalitných arbitrov, no jeden z dôvodov ich absencie je aj fakt, že nie každý má chuť vypočuť si od divákov nadávky a piskot, častokrát hneď po ich prvom vykorčuľovaní na ľad.

Ďalšia obľúbená téma sa týka rituálov. Chceli sme vedieť, či mali naši hostia špeciálne predzápasové rituály ako hráči a či ich majú aj ako tréneri. Obaja počas hráčskej kariéry dodržiavali isté časy a poradie pri obliekaní výstroje. Pán Droppa ako tréner špeciálny rituál nemá, Dan Ceman priznal, že si pred zápasom rád hodinku pospí.

Tradičnou témou na besedách sú aj obľúbené športy našich hostí. Dan Ceman má okrem hokeja rád baseball, Ivan Droppa futbal, v lete tenis a rád si zahral aj golf a pozrel americký futbal.

Keďže priezvisko Ceman sa nápadne podobá na slovenské Čeman, nedalo nám neopýtať sa, či náhodou náš tréner nemá slovenské korene. Pán Ceman na naše prekvapenie potvrdil, že veru áno. Zhruba pred dvadsiatimi rokmi  začali pátrať po svojich predkoch a zistili, že starý otec odišiel na začiatku vojny do Kanady z Nového Sadu a jeho predkovia do tohto srbského mesta prišli zo Slovenska. Logicky prišla otázka, či sa mu Slovensko pozdáva a odpoveď bola kladná. Najmä pani Cemanovej sa život v Banskej Bystrici veľmi páči.

Počas našej besedy bežal v Ohnivku v televízore s vypnutým zvukom zápas Nemeckého pohára medzi Slovenskom a Švajčiarskom. Medzi reklamami sa objavila aj už známa „Nevládzeme, hladní sme“. Je teda jasné, že sme sa pána Droppu opýtali na jej nakrúcanie. Prezradil nám, že spot sa nakrúcal 5 a pol hodiny, bolo ich však viac verzií, aby si Kaufland mohol vybrať. Za zmienku určite stojí, že točili najedení, čo sa nám veľmi nechcelo veriť, najmä pri pohľade na „hladné“ Starostove oči 🙂

Našich hostí sme sa opýtali, či majú skúsenosti s podobnými besedami a obaja odpovedali áno. Najmä v Amerike sa s fanúšikmi pracuje často, hráči chodia do škôl či obsluhujú v reštauráciách. Aj v Anglicku je práca s fanúšikmi bežná. Dan Ceman nám ale prezradil, že v niektorých krajinách takéto akcie nepodporujú, pretože nechcú, aby hráčov poznali aj inak ako iba hráčov.

A viac už neprezradím. Ako motiváciu navštíviť našu najbližšiu besedu vedzte, že pokiaľ by ste na stretnutí s pánmi trénermi boli, dozvedeli by ste sa aj to, akú hudbu obaja páni počúvajú, ako reagovali na príchod Mareka Slováka, ktorého hráča by si  Dan Ceman zobral so sebou, ak by sa jeho trénerské cesty vybrali smerom z BB, ako si užili oslavy titulu, čo hovorí pán Droppa na skúsenosť ako asistent Craiga Ramseyho, ako je to s Marekom Birom, prečo sa nám viac darí vonku ako doma, aké sú ich hokejové vzory, ktoré slovenské jedlá má Dan Ceman najradšej, či Ivan Droppa radí svojmu synovi, hrajúcemu za Liptovský Mikuláš a mnoho ďalších vecí.  

S našimi hosťami sme (napriek avizovanej cca hodinke) strávili viac ako dve hodiny – nuž, pri zaujímavej debate a v príjemnej atmosfére čas ubehne rýchlo. Na koniec nemohla chýbať hromadná fotka. Samozrejme niektorí využili príležitosť a podebatovali či pofotili sa s pánmi trénermi aj individuálne. Verím, že nasledujúcu besedu si nenecháte ujsť – mená hostí a termín dáme vedieť včas!

Comments are closed.

Proudly powered by WordPress | Theme: Baskerville 2 by Anders Noren.

Up ↑