Stretnutie fanúšikov s Martinom Nemčíkom a Tomášom Hrnkom

12.12.2019 Caffe Bar Sedria

Ako už tradične, reprezentačnú pauzu sme sa aj tentokrát rozhodli vyplniť stretnutím s našimi hráčmi. Beseda sa konala v Sedrii a pozvanie prijali Martin Nemčík a Tomáš Hrnka.

Stalo sa zvykom, že stretnutie začíname rekapituláciou kariéry našich hostí a inak tomu nebolo ani teraz. Prvý si zobral slovo Martin Nemčík.

Maťo začal s hokejom až ako 7 ročný v Považskej Bystrici. V tomto meste hrával až do dorastu, kým odišiel študovať na športové gymnáziu do Trenčína. V meste pod hradom Matúša Čáka si absolvoval juniorku a v treťom ročníku sa porúčal do Ameriky, kde obliekal dres tímu Bay State Breakers. Po roku v zámorí sa vrátil do trenčianskej juniorky a odkrútil si aj prvé dva zápasy za áčko, s kratučkým odskočením do Považskej Bystrice. Podobný scenár mali aj ďalšie dve sezóny. V roku 2014 sa Maťo rozhodol zmeniť pôsobisko a zamieril do Znojma. Za orlov začal aj ďalšiu sezónu, ktorú mu však skrátila bitka s kanadským protihráčom. Jej dôsledkom bol otras mozgu a koniec v EBEL-ke. Maťo zbalil kufre a opäť sa vybral za more, tentokrát do klubu Wichita Thunder. Hoci tu začal aj ďalšiu sezónu, po sedemnástich zápasoch sa z Kansasu pobral o dva štáty ďalej a stal sa z neho hráč tímu Utah Grizzlies. Po sezóne opäť zmenil pôsobisko a ECHL si zahral aj za tretí klub – Manchester Monarchs. V zámorí plánoval ostať aj dlhšie, nedostal však víza – to sa už ale ozvala Banská Bystrica a Maťo sa stal našim hráčom.

Ak sa nám zdal vek Maťových hokejových začiatkov vysoký, pri Tomášovi Hrnkovi sme krútili hlavou ešte viac. Tomáš sa totiž začal hokeju venovať až v deviatich rokoch a o to väčšie uznanie si zaslúži fakt, že sa prebojoval až do KHL – druhej najlepšej ligy sveta.  S hokejom samozrejme začal v rodnej Nitre. Ako sa nám priznal, rodičov na hokej vyslovene uprosil a keďže jeho rodina nepatrila medzi najbohatšie, výstroj zháňali kade-tade. Napriek tomu, že v hokejových začiatkoch sa vzhľadom na svoj vek medzi menšími deťmi vynímal zvláštne, celkom mu to išlo. Keď však prišiel do dorasteneckého veku, výrazne narástol a z nitrianskeho dorastu ho poslali do Levíc. Bol to pre neho šok, kvalita súťaže, ktorú hral levický tím bola samozrejme niekde úplne inde a výsledky 33:0 neboli ničím výnimočným. Tomáš sa však nevzdal, makal na sebe a tak sa do nitrianskeho dorastu a neskôr aj juniorky prebojoval opäť. Ako nám prezradil, veľkú zásluhu na tom mal tréner Uličný, ktorý vytušil jeho potenciál a Tomáš mu je za to doteraz vďačný. Z nitrianskej juniorky sa neskôr presunul do projektu slovenskej dvadsiatky a následne sa stal pevnou súčasťou A mužstva Nitry. V roku 2013 ho hokejové kroky zaviedli do HC Košice, kde ostal tri sezóny. V tomto období prvýkrát nakukol do reprezentácie a v roku 2016 si dokonca zahral na majstrovstvách sveta. Z Košíc zamieril do Plzne a sezónu si opäť spestril majstrovstvami sveta. Po sezóne v českej lige ho oslovil bratislavský Slovan a samozrejme ponuku zahrať si v KHL neodmietol.  Ako všetci vieme, Slovan do play off nepostúpil a tak prišiel Tomáš pomôcť Banskej Bystrici k zisku druhého titulu. Sezóna 2018/2019 bola pre bratislavský klub aj s Tomášom na súpiske rozlúčkou s kontinentálnou ligou a my sme radi, že po jej konci posilnil práve naše rady.

Keďže obaja chalani vyskúšali iné ligy, zaujímalo nás, ako hodnotia hokej mimo Slovenska. Maťovi sa život v Amerike páčil, ľudia, mu však pripadali trochu jednoduchší. Čo sa však týka hokeja, je to vysoká hokejová škola a podmienky aj v nižších ligách sú neporovnateľné s našimi. Ako smutne priznal, my budeme pozadu ešte aspoň 10 rokov. Nemo býval v prvej zámorskej sezóne v rodine, počas svojho neskoršieho trojsezónového pôsobenia už žil v apartmáne.

Tomáš priznal, že je rád za šancu zahrať si v KHL. Hoci cestovanie bolo zdĺhavé, prišlo mu celkom zaujímavé a rád spoznával nové mestá.

Obaja hráči považujú za najväčší rozdiel medzi ligami marketing, hoci aj na Slovensku, zdá sa, svitá na lepšie časy. Hráčom sa nepáči, ako si Slováci svoju ligu sami dehonestujú. Liga sa podľa nich dvíha, Tomáš sa vyjadril, že za tie dva roky, čo odohral v Česku a KHL, úroveň našej ligy určite stúpla. Je však smutné, že na to, aby na Slovensku mohol klub úspešne fungovať, potrebuje mať svojho mecenáša. Okrem toho je zle, že naša súťaž akoby nemala koncept, nemyslí sa do budúcnosti, ale hľadí sa len na aktuálnu sezónu.

Samozrejme nás zaujímalo, aké mali chalani v detstve hokejové sny. Nie je prekvapením, že obaja túžili po NHL. Tomáš však poznamenal, že časom sa naučil venovať realite, zbytočne nerozmýšľa, čo bude, ale snaží sa v konkrétnom momente makať čo najviac. Jeho detským vzorom bol Hašek a Bure. Maťo v detstve obdivoval Meszároša a Zdena Cháru. Na margo snov si povzdychol, že bol odjakživa drevák 🙂  a okrem toho sa vždy držal v pozadí, v Amerike však samozrejme dúfal, že motyka vystrelí a okúsi najlepšiu ligu sveta.

Ameriku Martin spomenul aj pri otázke ohľadom mentálnych koučov. Hoci Tomáš skúsenosti nemá a len sprostredkovane počul, ako to niektorým hokejistom pomáha, Nemo sa pousmial, že v Znojme bol ich mentálny kouč až akoby šaman. V spomínanej Amerike je veľa hráčov veriacich a tak namiesto mentálneho kouča chodí raz do týždňa do mužstva kaplan.

Nevynechali sme ani porovnanie atmosféry na štadiónoch. V KHL sa Tomášovi najviac páčila atmosféra v Novosibirsku a uznal, že výbornú kulisu vedia vytvoriť aj Nemci. Nie je prekvapením, že Maťo hodnotí fandenie v Amerike ako „o ničom“.

Zaujímalo nás, na ktorých slovenských štadiónoch sa im hrá najlepšie alebo najhoršie. Samozrejme z pohľadu fandenia hráči vyzdvihli Nitru. Atmosféra sa im páčila aj v Martine, dobre sa im hrá v Michalovciach. Naopak, nepáči sa im v Liptovskom Mikuláši, nakoľko „je tam strašná zima a tma“ a v Detve, keďže má malé ihrisko. Za uspávačov hadov považujú divákov v Nových Zámkoch a v Žiline. Páči sa im derby, hoci nie sú bystričania, vnímajú rozdiel oproti ostatným zápasom. Keďže v čase konania besedy bol čerstvý prestup Andreja Šťastného k bryndziarom, podpichli sme chalanov, či to Andrejovi dajú vyžrať. Obaja sa usmiali, že aj keby chceli, nedá sa to, pretože Šťastný je taký strašný dobrák, že sa na neho vôbec nedá hnevať 🙂

Nedalo nám neopýtať sa, ako si chalani užili majstrovské oslavy. Obaja si ich vychutnali, no Tomáš mohol oslavovať iba tri dni, keďže ho čakali reprezentačné povinnosti. Aj Maťo sa snažil oslavovať s rozumom, keďže si z nich chcel niečo pamätať 🙂

Ligu majstrov chlapci nehodnotia pozitívne, je to podľa nich zbytočná súťaž, najmä pre chudobnejšie kluby. Je ale zaujímavé a motivujúce hrať proti európskym top tímom.

Boli sme zvedaví aj na to, ako prišli hráči ku svojím číslam. Tomáš nosil zo začiatku čísla 10 podľa svojho vzoru Bureho, no keď prišiel do tímu, kde bola desiatka obsadená, vybral si číslo 80, „lebo to nemá veľa hráčov“.  Maťo začínal s číslom 7 podľa mesiaca, v ktorom sa narodil. Neskôr zvolil číslo 91, čomu sa čudovali najmä v Amerike, pretože také vysoké číslo je pre obrancu neobvyklé.

Tradičnou témou našich besied sú rituály. Chalani nás však v tomto sklamali, nepestujú žiadne špeciálne, okrem klasického dodržiavania časov a poradia. Tomáš v tomto zmysle považuje za rituál celú svoju rozcvičku.

Okrem hokejových tém sme zabŕdli aj do tých súkromných. Martina Nemčíka čaká v lete svadba a tak sme mu navrhli, aby ho naučil tancovať Ivan Ďatelinka. Na vysvetlenie – bola to narážka na „súboj“ Ďatla s Betkerom v prvom tohtosezónnom domácom derby, kde si táto dvojica viac zatancovala ako rozdala údery 🙂

Samozrejme nemohla chýbať otázka, ktoré jedlá chlapci najviac obľubujú. Tomáš Hrnka bol stručný – má rád francúzske zemiaky a miluje vyprážaný syr. Maťo toho vymenoval viac – paprikáš, karfiol, halušky a neskôr už po prechode k inej téme si spomenul na parížsky šalát, na čo mu jeden z fanúšikov poradil, kde v BB kúpi naozaj chutný 🙂 . Pri téme jedla sme sa zastavili aj v otázke, aké vianočné zvyky hráči dodržiavajú. Martin počas dňa drží pôst a až do večere neje. Tradičným jedlom v ich rodine je polievka z bielej kapusty bez klobásy či akéhokoľvek iného mäsa. Tomáš sa priznal, že čo sa týka vianočnej večere, správa sa ako pohan a kľudne si dá svoj obľúbený vyprážaný syr 🙂

Beseda s Maťom a Tomášom bola zatiaľ naša najdlhšia, trvala  dve a pol hodiny, chalanom sa však od nás ani po jej skončení  veľmi nechcelo a odchádzali medzi poslednými – samozrejme po spoločnom či individuálnom fotení. Potešilo a prekvapilo nás, že sme nespovedali iba my ich, ale veľa otázok na nás mali  aj oni sami. Viac ale prezrádzať nejdem. Tí, čo sa besedy zúčastnili, sa napríklad dozvedeli, kde boli chlapci pred našou besedou, čo vravia na vulgarizmy na tribúnach, či chcú po skončení hráčskej kariéry ostať pri hokeji, ktorý šport si radi pozrú v TV alebo naživo, čo hovoria na Winter Classic. Vedeli by, čo poradil Tomášovi v Nitre náš bývalý hráč Roman Tománek, či hráči sledujú internetové diskusie alebo ktorý hráč otvára počas rozcvičky dvere. A tak ďalej a tak ďalej… V stretnutiach s hráčmi budeme určite pokračovať. Veríme, že si nenecháte žiadnu ujsť. Termín tej najbližšej spolu s menami našich hostí oznámime včas. Na záver by sme sa chceli poďakovať kaviarni Sedria nielen za príjemné priestory, ktoré nám poskytli na besedu, ale aj za príspevok 30 eur na chod fanklubu, ĎAKUJEME!.

Comments are closed.

Proudly powered by WordPress | Theme: Baskerville 2 by Anders Noren.

Up ↑